Slovník pojmov otvorenej vedy a otvoreného publikovania

znamená online prístup k publikáciám/dátam, ktoré sú bezplatne sprístupnené okamžite alebo s obmedzeným časovým embargom pri dodržaní autorských práv a práv duševného vlastníctva. 

je otvorený prístup uskutočňovaný prostredníctvom repozitárov a online úložísk. Článok, monografiu alebo dáta ukladá samotný autor alebo jeho zástupca (tzv. autoarchivácia) v čase publikovania alebo bezprostredne po publikovaní.

znamená publikovanie v časopisoch a knižných publikáciách s okamžitým otvoreným prístupom, pričom finančné náklady na publikovanie (APC/BPC, Article Processing Charges/Book Processing Charges) znáša autor/inštitúcia/grantová agentúra).

sú “ vzdelávacie a výskumné materiály na akomkoľvek médiu, digitálnom alebo inom, ktoré sú vo verejnej doméne alebo boli zverejnené pod licenciou, ktorá povoľuje bezplatný prístup, použitie, adaptáciu a redistribúciu so žiadnymi alebo obmedzenými reštrikciami”.

odkazuje na vedecké recenzné mechanizmy, pri ktorých buď jednak totožnosť recenzenta, jednak autora nie je skrytá. Aktéri recenzného a publikačného procesu nie sú anonymizovaní a recenzné posudky sú otvorene prístupné.

charakterizujeme ako údaje, ktoré môže ktokoľvek slobodne používať a následne aj redistribuovať, no s výhradnou podmienkou priznania autorstva a citácie. Považujeme ich za digitálne informácie, ktoré sú k dispozícií kedykoľvek a akémukoľvek používateľovi. Ide o dáta alebo obsah, ktoré sú voľne prístupné bez akýchkoľvek obmedzení.

Kľúčovými vlastnosťami otvorených dát sú:

• Dostupnosť a prístup: dáta musia byť dostupné, v maximálne možnej miere zrozumiteľné a ľahko stiahnuteľné.
• Opätovné použitie a redistribúcia: dáta musia byť pod podmienkou opätovného použitia a redistribúcie.
• Univerzálna participácia: každý musí byť schopný využívať a redistribuovať informácie bez diskriminácie.

Vedecké výstupy by však mali byť tak otvorené, ako je možné a zároveň tak zatvorené, ako je nutné. V niektorých prípadoch môže byť prístup k dátam obmedzený z dôvodu národnej bezpečnosti, dôvernosti dát, ochrany súkromia alebo rešpektu k objektu štúdia. To zahŕňa napríklad právne procesy, výrobné tajomstvá, práva duševného vlastníctva, osobné údaje, ochranu ľudských subjektov či ohrozených a vzácnych druhov

sú dáta v akomkoľvek formáte alebo forme zhromaždené, pozorované, generované, vytvorené a získané počas celého priebehu výskumného projektu. To zahŕňa numerické, popisné, zvukové, vizuálne alebo fyzické formy zaznamenané pracovníkom inštitúcie, generované zariadením alebo  odvodené z modelov a simulácií.

alebo DMP (z angl. Data management plan) je formálny dokument, ktorý opisuje, ako sa bude s výskumnými dátami narábať tak počas výskumného procesu, ako aj po jeho ukončení. Plán manažmentu dát konkretizuje, akým spôsobom budú dáta uchovávané, zabezpečené a spravované, pričom sa odporúča dodržiavanie princípov FAIR.

tvoria súbor pokynov a štandardov vo svete vedy a výskumu, ktoré by sa mali zohľadňovať pri publikovaní výskumných dát. FAIR je skratka pozostávajúca zo štyroch slov označujúcich že zdieľané výskumné dáta musia byť nájditeľné/vyhľadateľné (Findable), prístupné (Accessible), interoperabilné/vzájomne súčinné (Interoperable) a opätovne použiteľné  (Reusable). 

V súvislosti s pojmom otvorené dáta sa spájajú FAIR dáta, ktoré sú podstatnou súčasťou otvorenej vedy a popisujú niektoré z centrálnych zásad dobrého manažmentu dát a otvoreného prístupu k výskumným dátam. Tieto princípy sa zameriavajú hlavne na strojovú čitateľnosť dát, ale aj na ľudské pochopenie výskumných dát s cieľom umožniť ich opätovné použitie. FAIR princípy boli prvýkrát zverejnené v roku 2016. Prijala ich Európska únia, ale aj množstvo ďalších organizácií vrátane univerzít a rôznych výskumných inštitúcií.

FAIR je skratka pozostávajúca zo štyroch slov, ktoré znamenajú, že údaje musia byť:

FINDABLE

Prvým krokom pri využívaní je dát je ich nájditeľnosť. Metadáta a dáta by mali byť jednoducho nájditeľné pre človeka aj pre počítač.

• Metadátam by mal byť priradený trvalý identifikátor. Trvalý identifikátor napomáha odstrániť nejednoznačnosť publikovaných dát.

• Dáta by mali byť popísané metadátami, ktoré zahŕňajú informácie o kontexte, kvalite a podmienkach alebo charakteristike dát. Toto napomáha k lepšej lokalizácii dát a k ich opätovnému použitiu a vyššej citovanosti.

• Metadáta by mali byť registrované alebo indexované v nájditeľnom zdroji, pretože identifikátory a metadátové popisy samotné, nezaručujú ich jednoduchú vyhľadateľnosť na internete.

ACCESSIBLE

Ak používateľ nájde požadované dáta, potrebuje vedieť, ako sú prístupné.

• Metadáta je možné nájsť podľa ich identifikátora a získať prístup k nim pomocou štandardizovaného komunikačného protokolu (http). Tento protokol je otvorený a univerzálne implementovateľný.

• Metadáta by mali byť dostupné, aj keď dáta už dáta nie sú k dispozícií. Dátové súbory môžu v priebehu času degradovať alebo zmiznúť a uchovávanie metadát je vo všeobecnosti jednoduchšie a lacnejšie.

INTEROPERABLE

Metadáta by mali využívať formálny, dostupný, zdieľaný a široko aplikovateľný jazyk pre znalostnú reprezentáciu. Aby bolo možné zabezpečiť automatickú nájditeľnosť a interoperabilitu dátových súborov, je potrebné využívať ontológie, tezaury a dátové modely.

• Metadáta by mali zahŕňať aj referencie k iným metadátam. Cieľom vytvárania spojení medzi metadátovými zdrojmi je lepšie pochopenie dátového kontextu.

REUSABLE

Hlavným cieľom FAIR princípov je optimalizovať opätovné použitie dát. Preto by mali byť dáta aj metadáta dobre opísané.

• Metadáta by mali byť bohato opísané presnými a relevantnými atribútmi, aby sa dali využiť v danom konkrétnom kontexte. Jedným z dôležitých atribútov sú jasné a dostupné licencie o použití dát. Aby ostatní mohli dáta opätovne využívať, aby vedeli, odkiaľ dáta prišli a ako ich citovať, je podstatnou aj presná informácia o pôvode dát.

• Ak sú dáta podobné, tak je aj jednoduchšie ich opätovne využívať. To znamená rovnaký typ dát, dáta organizované v štandardizovanej podobe, zavedené a udržateľné formáty a využívanie kontrolovaných slovníkov. Preto, ak tieto „komunitné“ štandardy alebo príklady dobrej praxe existujú, mali by sa nasledovať.

je elektronická kópia publikácie. Môže ísť o predbežný dokument pred jeho recenzovaním a publikovaním (preprint), konečnú verziu recenzovaného autorského rukopisu prijatého na publikovanie po recenznom konaní (postprint) alebo už vydanú publikáciu.

sú údaje použité na popis, vyhľadávanie a správu publikácií. Spravidla ide o názov publikácie, autorské údaje, názov časopisu/zborníka, vydavateľské údaje, dátum publikovania, DOI, ISBN/ISSN a i.

vo všeobecnosti zahŕňa softvér, ktorého zdrojový kód je verejne prístupný spôsobom čitateľným pre ľudí a stroje v modifikovateľnom formáte pod otvorenou licenciou, ktorá udeľuje ostatným právo používať, upravovať, rozširovať, vytvárať odvodené diela, zdieľať softvér, jeho zdrojový kód alebo dizajn.

zastrešuje participáciu verejnosti na vedeckých projektoch. Prostredníctvom občianskej vedy sa občania môžu podieľať na mnohých fázach vedeckého procesu, od návrhu výskumnej otázky cez zber údajov, interpretáciu a analýzu údajov až po publikovanie a šírenie výsledkov. Občianska veda má potenciál zvýšiť povedomie o vede a posilniť spoluprácu s vedeckou komunitou, čo otvára nové možnosti nielen pre rozvoj vedy, ale aj spoločnosti.

alebo továrne na články, ktoré sú spájané skupovaním autorstva vo vedeckých článkoch a „výrobou“ rukopisov na predaj. Továrne na články sú nový jav súvisiaci svedeckou komunikáciou a publikovaním. Ich podvodné praktiky sa dotýkajú najmä redakcií časopisov, ktoré musia zavádzať účinné postupy a hľadať efektívne nástroje, aby v rámci nastaveného publikačného procesu dokázali falošné rukopisy zachytiť. Nezisková organizácia Committee on Publication Ethics (COPE) definuje továrne na články ako „na zisk orientované, neoficiálne a potenciálne nezákonné organizácie, ktoré produkujú a predávajú podvodné rukopisy zdanlivo sa podobajúce na skutočný výskum.

Ide o digitálnu platformu, do ktorej sa ukladajú výsledky výskumu a ktorá poskytuje obsah bezplatne, online a na trvalo. Podľa Directory of Open Access Repositories, väčšina obsahu, ktorý je voľne dostupný (83,2%), je dostupná cez inštitucionálne repozitáre.

Príklady repozitárov:

• Zenodo - Univerzálny repozitár s otvoreným prístupom, ktorý prevádzkuje organizácia Cern. Slúži prioritne vedeckým a výskumným pracovníkom ako úložisko výskumných dát, dokumentov či iných výskumných výstupov. Do repozitára je možné vložiť dáta v akomkoľvek dátovom súbore a ku každému súboru je automaticky priradený identifikátor digitálneho objektu (DOI). Repozitár bol založený v roku 2013 ako otvorené vedecké úložisko bez nutnosti inštitucionálneho zaradenia.

• Re3data - Globálny register repozitárov výskumných dát, ktorý pokrýva repozitáre výskumných dát z rôznych vedeckých disciplín. Ponúka výskumníkom, organizáciám, knižniciam a vydavateľom prehľad existujúcich medzinárodných repozitárov výskumných dát. Spoločnosť Re3data presadzuje kultúru zdieľania, lepšej dostupnosti a viditeľnosti výskumných dát. Tento register bol oficiálne spustený v máji roku 2013.

• OAPEN Library (Open Access Publishing Network) - Centrálny repozitár na hosťovanie a rozširovanie OA kníh, poskytuje služby výskumníkom, vydavateľom, knižniciam a financovateľom výskumu v oblasti hosťovania, ukladania (repozitár), zaistenia kvality, rozširovania a digitálneho uchovávania. Podmienkou pre vydavateľov je vydávať vedecké, recenzované knihy, voľne dostupné alebo pod otvorenou licenciou. Vydavatelia nájdu rôzne príručky, informácie o službách, recenznej politike, podmienky ERC pre vydavateľov atď. na webovej stránke

• RoarMap - Registry of Open Access Repository Mandates and Policies (RoarMap) predstavuje medzinárodnú databázu mapujúcu rast jednotlivých mandátov a politík otvoreného prístupu prijatých napríklad univerzitami, vedeckými inštitúciami a subjektmi financujúcimi výskum, ktoré od svojich výskumných pracovníkov vyžadujú, aby poskytli otvorený prístup k svojim recenzovaným výstupom tak, že ich uložia do repozitára s otvoreným prístupom.

• ROAR- Register repozitárov s otvoreným prístupom.