Prodekanka FSV Zuzana Draková: Dobrovoľníctvo si človek musí zažiť na vlastnej koži, lebo ten dobrý pocit sa nedá preniesť

Nedávno ste získali ocenenie Srdce na dlani za vaše dobrovoľnícke aktivity, dokonca ste postúpili do národného kola. Ako ste sa dostali k dobrovoľníckej práci?

 

Moja cesta k dobrovoľníctvu začala v útlom veku, kedy ma k nemu priviedli moji rodičia, za čo som im nesmierne vďačná. Vyrastala som v prajnom a prosociálnom prostredí, kde som v prístupe mojich rodičov k okoliu čerpala najväčšiu inšpiráciu. Nikdy im nebol ľahostajný osud ľudí, ktorí sa nachádzali v nepriaznivej životnej situácii, takže dobrovoľníctvo je prirodzenou súčasťou celého môjho života.

 

Počas štúdia na univerzite som sa aktívne zapájala do rôznych dobrovoľníckych aktivít komunitných projektov, zameraných na pomoc znevýhodneným skupinám. Postupne som si uvedomila, že prostredníctvom dobrovoľníctva môžem nielen prispieť k zlepšeniu života iných, ale aj osobnostne rásť a získavať cenné skúsenosti. Práca vo vysokoškolskom prostredí môže byť nielen odborná, vedecká, ale aj hlboko ľudská.

 

Aký význam má pre vás ocenenie?

 

Ocenenie Srdce na dlani je pre mňa potvrdením, že táto cesta má zmysel a motivuje ma pokračovať v ďalších dobrovoľníckych aktivitách. Aj keď dobrovoľnícka činnosť nie je vždy jednoduchá a vyžaduje si veľa času, energie a entuziazmu, toto ocenenie je pre mňa povzbudením a pomyselným záväzkom neúnavne sa usilovať ďalej a podporovať tých, ktorí to najviac potrebujú. Postúpiť do národného kola medzi tak inšpiratívnych ľudí je pre mňa veľkou cťou a zároveň je pre mňa veľkým požehnaním patriť do takejto pomáhajúcej komunity ľudí, ktorí prinášajú do našej spoločnosti dobro.

 

Venovali ste sa rôznym zbierkam pre ľudí, napríklad seniorov (Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok). Aké dobrovoľnícke aktivity riešite aktuálne, respektíve čo máte v pláne?

 

Priebežne počas celého roka sa snažím pomáhať všade tam, kde je to potrebné. Na celoslovenskej zbierke „Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok?“ aktívne participujem už šesť rokov. Aktuálne sa zameriavam na projekty, ktoré podporujú medzigeneračnú spoluprácu a inklúziu. Jedným z nich je iniciatíva „Koľko lásky v sebe máš?“ Je zameraná na celoročné prepájanie detí so seniormi prostredníctvom spoločných aktivít, workshopov a podujatí, kde sa môžu vzájomne obohacovať, vymieňať si skúsenosti a zručnosti. Ide o projekt, v ktorom vidím veľký zmysel, pretože sa vďaka nemu vytvárajú čarovné okamihy a skutočne krásne a hlboké puto, čím prirodzene zábavnou formou vedieme deti k dobrovoľníctvu.

 

V marci plánujeme spoločne s priateľmi po zimnom období zrealizovať čistenie potokov v jednej obci v Trenčianskom samosprávnom kraji. Environmentálne dobrovoľníctvo je pre mňa veľkou psychohygienou, pretože ide o čas strávený na čerstvom vzduchu v prírode, ktorú milujem. Apríl mám každoročne spojený s celoslovenskou zbierkou Ligy proti rakovine – Deň narcisov, na ktorej aktívne participujem. V mesiaci máj ma čaká zapojenie sa do výzvy „Máj lásky čas – láska kvitne v každom veku“, ktorá spočíva vo vlastnoručnom vytváraní pozdravov pre seniorov – klientov zariadení sociálnych služieb. Tretí rok po sebe na prelome decembra/januára a mája/júna doučujem 13-ročné dievčatko zo sociálne slabšej rodiny. Spoločne sa nám darí dosahovať veľmi dobré študijné výsledky, čo sa pozitívne odzrkadľuje aj na vysvedčeniach, z čoho mám úprimnú radosť nielen ja, ale aj jej rodičia. V budúcnosti plánujem rozšíriť svoje aktivity aj na ďalšie znevýhodnené skupiny, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, a vytvárať platformy na ich integráciu do spoločnosti. Takže aktivít je skutočne veľa, len občas bojujem s nedostatkom času.

Prečo podľa vás tiahnu ľudia k dobrovoľníctvu?

Motivácie ľudí zapájať sa do dobrovoľníctva sú rôznorodé. Mnohí hľadajú spôsob, ako prispieť k pozitívnej zmene v spoločnosti a pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Iní vnímajú dobrovoľníctvo ako príležitosť na osobný rozvoj, získanie nových zručností či nadviazanie nových priateľstiev, ale aj plnohodnotné vyplnenie voľného času. Nesmieme zabúdať na pocit naplnenia a spokojnosti, ktorý prichádza s vedomím, že sme urobili niečo prospešné pre druhých. Častokrát je ale dobrovoľníctvo spájané aj so silnou vierou.

 

Čo mi vie ako človeku dobrovoľnícka činnosť dať?
 

Dobrovoľnícka činnosť prináša skutočne množstvo benefitov. Ja vždy hovorím, že je potrebné si to „zažiť“, aby si ten pocit človek vyskúšal „na vlastnej koži“, pretože si nie som celkom istá, či to je možné popísať slovami. Ale ak na chvíľku opustím moje neutíchajúce emócie z dobrovoľníctva, môžem povedať, že okrem pocitu uspokojenia a naplnenia z pomoci druhým dobrovoľníctvo umožňuje rozvíjať komunikačné a organizačné schopnosti, empatiu a sociálnu citlivosť. Taktiež poskytuje príležitosť spoznať rôznorodé životné príbehy, čo obohacuje náš pohľad na svet. A na čo apelujem pri našich študentoch a študentkách je, že v neposlednom rade môže dobrovoľníctvo otvoriť aj dvere k novým profesionálnym príležitostiam a kontaktom.

 

Ktorá oblasť na Slovensku podľa vás potrebuje čo najviac dobrovoľníkov?
 

Na Slovensku je viacero sfér, kde je potreba dobrovoľníkov výrazná. Jednou z nich je starostlivosť o seniorov, najmä v kontexte demografických ukazovateľov, ktoré predikujú narastajúci počet seniorov v našej spoločnosti, čiže starnutie populácie a s tým spojené mnohé sociálne a zdravotné výzvy. Ďalšou oblasťou je podpora marginalizovaných komunít, kde dobrovoľníci môžu prispieť k zlepšeniu životných podmienok a sociálnej inklúzii. Rovnako dôležitá je oblasť vzdelávania, kde dobrovoľníci môžu pomáhať deťom a mladým ľuďom zo znevýhodnených rodín dosiahnuť lepšie výsledky a rozvíjať ich potenciál. Ale určite si značnú pozornosť zaslúži aj naše životné prostredie, kde je tiež pomerne rozsiahly priestor pre dobrovoľnícke aktivity.

 

 

Ste aj prodekankou pre rodovú rovnosť a sociálne otázky. Čo je hlavnou náplňou vašej agendy?

 

Ako prodekanka pre rodovú rovnosť a sociálne otázky som jedinou prodekankou na Slovensku s takouto agendou. Zameriavam sa na implementáciu a podporu politiky rodovej rovnosti na našej univerzite. To zahŕňa vytváranie podmienok pre rovnaké príležitosti pre študentstvo a zamestnanectvo bez ohľadu na pohlavie, vek, etnický pôvod či sociálny status.  Taktiež sa venujem otázkam inklúzie, diverzity a podpory znevýhodnených skupín v akademickom prostredí, aby sme zabezpečili spravodlivé a podporujúce prostredie pre všetkých členov našej univerzitnej komunity, a tiež sa snažím o implementáciu rodovo citlivého jazyka.

 

Aktívne sa zúčastňujem medzinárodných konferencií, kde prezentujem naše výsledky a zabezpečujem aj osvetu formou besied, prednášok či diskusií s odborníkmi a odborníčkami z praxe na tému rodovej rovnosti. Na Fakulte sociálnych vied UCM pôsobím aj ako ombudsmanka pre rodovú rovnosť, čiže som tzv. dôvernou osobou a v prípade pocitu diskriminácie, znevýhodňovania či obťažovania sa môže na mňa nielen študentstvo, ale aj zamestnanectvo obrátiť alebo mi poslať podnet, ktorý sa snažím vždy bezodkladne riešiť.

 

Ako predsedníčka Komisie pre rodovú rovnosť na UCM sa podieľam na tvorbe Akčného plánu implementácie rodovej rovnosti na UCM, tiež rôznych štatútov a ďalších východiskových dokumentov. Zároveň som aj garantkou Univerzity tretieho veku, pre ktorú zabezpečujem nábor nových poslucháčov a poslucháčok, zostavujem harmonogram prednáškovej činnosti a snažím sa vytvárať bezpečný priestor pre poslucháčov a poslucháčky Univerzity tretieho veku, aby sa cítili prijatí a vypočutí.

 

Sme v 21. storočí a podľa mňa by rodová rovnosť mala byť už dávno vyriešená, že by to už nemala byť proste téma. Prečo sa stále potýkame s problémom rodovej nerovnosti?

 

Zaznamenávame pokrok v oblasti rodovej rovnosti, ale napriek tomu stále existujú pretrvávajúce stereotypy, ktoré ovplyvňujú vnímanie rolí mužov a žien v spoločnosti. Tieto hlboko zakorenené postoje sa prejavujú v rôznych oblastiach, ako sú rozdiely v odmeňovaní, nerovnomerné zastúpenie v rozhodovacích pozíciách či nerovnomerné rozdelenie domácich povinností. Pretrvávanie týchto nerovností je často dôsledkom historických vzorcov a nedostatočného povedomia o dôležitosti inkluzívnych politík. Preto je nevyhnutné pokračovať v osvete, vytvárať podporné mechanizmy a systematicky pracovať na odstránení diskriminačných praktík.

 

Čo by pomohlo, aby bola rodová rovnosť niečo, čo už nemusíme viac riešiť?

 

Dôležité je vzdelávanie a osvetová činnosť už od útleho veku, aby si budúce generácie prirodzene osvojili princípy rovnosti a spravodlivosti. Podľa mňa je tiež potrebné presadzovať rovnosť v odmeňovaní, vytvárať funkčné mechanizmy na podporu žien v kariérnom raste a zabezpečiť rovnaké príležitosti v oblasti vedy, politiky či podnikania. Pomohlo by aj zavedenie efektívnych rodinných politík, ako je dostupnejšia predškolská starostlivosť či flexibilné pracovné podmienky. Ak tieto kroky dosiahneme, rodová rovnosť sa postupne stane samozrejmosťou a nebude viac vnímaná ako „téma na riešenie“.

 

V rámci sociálnych otázok sa zaoberáte inklúziou. V akých oblastiach pomáhate našim študentom v tejto téme?

 

Snažíme sa vytvárať inkluzívne prostredie, kde má celé študentstvo rovnaké možnosti vzdelávania a osobného rozvoja. Pomáhame študentom a študentkám so zdravotným znevýhodnením zabezpečením bezbariérového prístupu, úpravou rozvrhu a individuálnym prístupom k výučbe. Ďalej podporujeme študentov a študentky zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorým poskytujeme rôzne štipendiá. Snažíme sa tiež o aktívne zapojenie zahraničných študentov a študentiek a podporu ich integrácie do akademickej komunity. Často sa stretávame s tým, že niekedy stačí iba malá pomoc a študent alebo študentka sa chytia svojej príležitosti.

 

 

Študovali ste sociálne služby a poradenstvo a na škole ste aj zostali. Kto je podľa vás ideálny uchádzač/ka o tento študijný program, aké sú možno aj vzhľadom na uplatnenie a osobnostné predpoklady?

 

Ideálny uchádzač alebo ideálna uchádzačka o štúdium sociálnych služieb a poradenstva by mali mať silný záujem o pomoc druhým, empatické zmýšľanie a schopnosť aktívne počúvať. Dôležité sú tiež komunikačné zručnosti, trpezlivosť a ochota pracovať so zraniteľnými skupinami. Tento študijný program je vhodný pre ľudí, ktorí sú otvorení riešeniu sociálnych problémov a chcú sa podieľať na zlepšovaní života jednotlivcov aj celých komunít. Pokiaľ ide o uplatnenie, absolventi môžu pracovať v rôznych oblastiach – v zariadeniach sociálnych služieb, v poradenských centrách, vo verejnej správe či v neziskových organizáciách. V súčasnosti je v sociálnej oblasti veľký dopyt po kvalifikovaných odborníkoch, čo z tohto štúdia robí perspektívnu voľbu pre budúcich profesionálov.

 

Prodekanku Drakovú môžete v marci vidieť aj na diskusii Večerná univerzita: Rodová (ne)rovnosť.