K vysnívanej práci pomohol bioanalytičke Partelovej výskumný pobyt vo Fínsku. Za to, kým v pracovnej oblasti je, však najviac vďačí svojmu školiteľovi z UCM

Pri príprave na tento rozhovor som narazil na archívny text My Trnava, ktorý popisoval, že istá Denisa Partelová, študentka poľnohospodárskeho manažmentu na Strednej odbornej škole v Trnave, sa rozhodla pre naozaj netradičný spôsob prezentácie praktickej časti svojej maturity – chov laboratórnych myší a potkanov. Boli ste to vy?

Áno. S mojím vtedajším učiteľom sme sa dohodli, že založenie chovu potkanov a myší v priestoroch školy bude predmetom mojej praktickej časti maturitnej skúšky a stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ). S prácou k SOČ som vtedy skončila na prvom mieste v krajskom kole. Za reprezentáciu Trnavy na celoštátnom kole som bola ocenená primátorom Trnavy a zapísaná do pamätnej knihy mesta.

Takúto praktickú maturitnú skúšku ste si vraj vybrali preto, že ste chceli byť veterinárkou. Prečo ste nakoniec išli študovať biotechnológiu na FPV UCM?

Môj príbuzný, ktorý v tom čase študoval veterinárnu medicínu, mi poskytol vzorové otázky na prijímacie skúšky. Po preštudovaní týchto otázok som zistila, že ich náročnosť presahuje moje aktuálne znalosti z biológie a chémie. Vzhľadom na nedostatok času na prípravu a blížiace sa maturitné skúšky som sa rozhodla neprihlásiť na štúdium veterinárnej medicíny, čo dodnes považujem za chybu.

Významnú úlohu pri rozhodovaní zohral aj môj otec, ktorý ma presviedčal, že štúdium biotechnológií by mi poskytlo lepšie kariérne uplatnenie. Podľa jeho názoru mala táto disciplína perspektívnejšiu budúcnosť. Nakoniec som sa preto rozhodla pre toto štúdium, keďže ma chémia a biológia na strednej škole veľmi zaujímali.

Vidíte, ja som to mal presne naopak. Chémia bola jeden z mojich najmenej obľúbených predmetov a je pre mňa absolútnou neznámou. Ako často sa stretávate s tým, že ľudia vôbec netušia, čo vlastne robíte?

V minulosti sa to stávalo častejšie, no občas sa to deje aj dnes. Jednoducho vysvetľujem, že som robila analýzy liekov v laboratóriu a dnes posudzujem klinické skúšania liekov. Pri tomto vysvetlení to vo väčšine prípadov skončí a ďalej sa už nepýtajú, pretože je to naozaj ťažká téma (smiech).

Ešte predtým, než sa dostaneme k tomu, čo robíte v súčasnosti, vráťme sa k vášmu doktorandskému štúdiu. Na ňom ste študovali aplikovanú bioanalytickú a analytickú chémiu. Čomu konkrétne ste sa venovali?

K tomu, čo som študovala na doktoráte, som smerovala už od mojej bakalárskej práce. V tom čase som mala obrovské šťastie, že sa mojím školiteľom stal docent Miroslav Horník, ktorý zostal mojím mentorom až do ukončenia PhD. Je to mimoriadne inteligentný človek, ktorému som vďačná za to, kým som dnes v pracovnej oblasti.

V bakalárskej práci som sa venovala biosorpcii syntetických farbív vodnými rastlinami v prietokových systémoch. Skúmali sme spôsob, ako biologicky šetrnejším spôsobom zo znečistených vôd extrahovať toxické farbivá, ktoré sa do nej dostávajú napríklad po farbení oblečenia. S veľmi podobnou prácou s rozšírením experimentov sme pokračovali s pánom docentom aj na magisterskom stupni. Na PhD. som sa hlásila na UCM aj na SAV. Po prijímacích skúškach som mala na výber, keďže som ich v oboch prípadoch zvládla.

Uprednostnili ste doktorát na UCM pred Slovenskou akadémiou vied?

Áno, opäť v tom zohrával úlohu docent Horník. Ponúkol mi tému, ktorá ma veľmi zaujala. Sledovali sme v nej transport látok v rastlinách použitím pozitrónovej emisnej tomografie (PET). V tom čase to skúmali len zhruba štyri laboratóriá na svete.

Neskôr, v roku 2022, vám bola univerzitou odovzdaná pamätná medaila k 25. výročiu založenia UCM, za vynikajúcu reprezentáciu FPV UCM a spoluprácu pri realizácii vedecko-výskumnej činnosti.

Toto ocenenie súviselo práve s výskumom k mojej dizertačnej práci. Naučila som sa ovládať softvér spomínaného pozitrónového emisného tomografu a vykonávala som v ňom potrebné analýzy k výskumu. Po ukončení štúdia som sa preto ešte dlhšiu dobu vracala na univerzitu, spolupracovala na vedeckých článkoch a školila študentov, aby tieto analýzy mohli vykonávať.

Po ukončení doktorátu ste v roku 2016 začali pracovať v Štátnom ústave na kontrolu liečiv
(ŠÚKL). Ako sa vám tam podarilo dostať?

Nie je to žiaden veľký príbeh (smiech). Pred obhajobou dizertačnej práce som si rozposlala niekoľko životopisov. Jeden z nich bol aj do ŠÚKL-u. Zapáčila som sa vedúcej sekcie laboratórnej kontroly, pozvala ma na pohovor a vyšlo to.

Aj vám neskôr povedala, čo ju na vás tak zaujalo?

Predovšetkým to, že som strávila dva mesiace na výmennom pobyte na univerzite v Helsinkách, kde som sa venovala chemickej syntéze rádiofarmák a ich kontrole kvality, medzi inými metódami aj pomocou HPLC – vysokoúčinnej kvapalinovej chromatografie. Táto metóda je pri analýze liečiv častou testovacou metódou v kombinácii s UV detektorom.

Pozn.: Rádiofarmaká sú liečivá obsahujúce jeden alebo viac atómov rádionuklidov. Okrem využitia v diagnostike, napríklad pri pozitrónovej emisnej tomografii (PET), sa tieto liečivá používajú aj v terapii na cielené ožarovanie zhubných buniek, čo vedie k ich následnému odumretiu v mieste nádoru.

Za roky práce v Štátnom ústave na kontrolu liečiv ste si prešli viacerými pozíciami. Nastupovali ste doň ako analytička, od roku 2019 ste boli vedúca oddelenia fyzikálno-chemických metód. Čo presne v ňom robíte dnes?

Cítila som potrebu zmeny po rokoch v laboratóriu, a preto som po uvoľnení pozície požiadala o prijatie na sekciu klinického skúšania liekov a farmakovigilancie, čo sa mi podarilo. Momentálne sa venujem posudzovaniu klinických skúšaní liekov, ktoré ma vždy lákalo.

Skúste nám povedať viac o tom, čo to klinické skúšanie liekov vlastne je.

Každý výskum na človeku, ktorým sa určujú alebo potvrdzujú klinické, farmakologické alebo iné farmakodynamické účinky, ktorým sa preukazuje akýkoľvek nežiaduci účinok a ktorým sa zisťuje absorpcia, distribúcia, metabolizmus a vylučovanie jedného alebo viacerých skúšaných liekov určených na humánne použitie s cieľom zistiť ich neškodnosť a účinnosť. Klinickým skúšaním sa hodnotí aj biologická dostupnosť a biologická rovnocennosť  skúšaného lieku.

A čo si vieme predstaviť pod posudzovaním klinických skúšaní?

Posudzovanie klinických skúšaní znamená hodnotenie dokumentácie týkajúcej sa konkrétneho klinického skúšania lieku na základe príslušných zákonov a smerníc. Tento proces zahŕňa nezávislé posúdenie kvality, bezpečnosti a účinnosti lieku na základe poskytnutých informácií a údajov.

Aby som si to vedel predstaviť. Dostanete papierovú dokumentáciu ku klinickým skúškam nových liekov, ktorú následne nezávisle posudzujete?

Presne tak. Keďže som pracovala v laboratóriu, z predloženej dokumentácie ku klinickému skúšaniu posudzujem časť týkajúcu sa kvality lieku. To zahŕňa hodnotenie kvalitatívneho a kvantitatívneho zloženia, proces vývoja, výroby a výberu vhodných metód na analytickú kontrolu účinnej látky a lieku. Pri tomto posudzovaní sa riadime predpismi určenými Európskou liekovou agentúrou, ktoré musí v EÚ dodržiavať každý výrobca.

Koľko trvá takéto posúdenie dokumentácie ku klinickému skúšaniu?

 Môže trvať maximálne 106 dní od podania žiadosti o schválenie klinického skúšania.